BRATISLAVA - Kandidáta na nového šéfa Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR navrhne Národnej rade SR vláda bez odporúčania hodnotiacej komisie. Kabinet zrušil uznesenia predchádzajúcich vlád o spôsobe výberu vhodného kandidáta, argumentuje tým, že neviedli k obsadeniu postu.
Úrad vlády (ÚV) SR v návrhu pripomenul, že ÚOOÚ je bez predsedu od konca apríla 2020, keď parlament odvolal dovtedajšiu šéfku Soňu Pőtheovú. Upozornil, že postup predchádzajúcich vlád pri hľadaní jej nástupcu, pri ktorom mala vláde odporúčať vhodných kandidátov viacčlenná hodnotiaca komisia vo výberovom konaní, k riešeniu neviedol. "Podľa pravidiel, ktoré si nastolila predošlá vláda, sa nepodarilo vybrať vhodného kandidáta na obsadenie uvedenej funkcie," dodal ÚV SR.
aktuálne video
Argumentujúc snahou o urýchlené obsadenie prázdneho postu preto ÚV SR navrhol zrušenie uznesení bývalej vlády a postup v zmysle zákona, ktorý uvádza, že "na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada SR na návrh vlády SR".
ÚOOÚ vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri ich spracúvaní. Funkčné obdobie predsedu je päť rokov. Úrad zriadili 1. septembra 2002.
Odmietla návrhy kandidátov na sudcov Všeobecného súdu EÚ a ESĽP
Vláda v stredu odmietla návrhy na kandidátov na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku. Súdna rada SR ako kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ navrhovala Michala Kianičku. Do ESĽP navrhovala Zuzanu Vikarskú, Radoslava Procházku a Mariána Gibu.
Do pôsobnosti Súdnej rady SR patrí podľa ústavy aj predkladať vláde návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovensko v medzinárodných súdnych orgánoch. Z predložených materiálov vyplýva, že súčasnej sudkyni za SR pri ESĽP so sídlom v Štrasburgu uplynie mandát 28. decembra 2024 a voľba sudcu zastupujúceho SR je naplánovaná na júnové zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Sudcovi Všeobecného súdu EÚ za Slovensko uplynul mandát ešte 31. augusta 2022.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) odmietnutie odôvodnil viacerými dôvodmi. Pri kandidátovi na sudcu Všeobecného súdu EÚ pripomenul, že už v minulosti výbor ustanovený podľa Zmluvy o fungovaní EÚ neodporučil slovenského kandidáta aj pre nedostatok praxe a podotkol, že súčasný kandidát mal praxe ešte menej. Preto predpokladá, že by ho výbor rovnako odmietol.
Pri kandidátoch na ESĽP uviedol ako dôvod minister aj pochybnosti o transparentnosti výberu jedného z kandidátov. Poukázal na priebeh voľby v súdnej rade. Podotkol, že toto by bola prekážka aj na pôde Rady Európy.
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
"Dôvodom vypracovania tohto návrhu zákona je primárne potreba prehodnotenia zákonom stanovených výnimiek, keď sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín, a to tak, aby tie zákonné výnimky reflektovali na potreby obyvateľstva pri poľnohospodárskych alebo iných činnostiach v krajine, a to zároveň za podmienky, aby boli v dostatočnej miere chránené záujmy ochrany prírody a krajiny," vysvetlilo ministerstvo životného prostredia.
Súhlas na výrub by sa nemal vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 štvorcových metrov. Súhlas bude podľa novely potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje alebo remízy.
Novela podľa podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) pomôže zlepšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska aj starostlivosť o krajinu. "Ak trvá niekedy až dva roky získať povolenia, aby ste mohli vyčistiť poľnohospodársku pôdu, tak odkazujete poľnohospodárom, že nechceme, aby ste na pôde pestovali slovenské plodiny, chceme dovážať skleníkové zo Španielska. Tento prístup meníme a novela zákona o ochrane prírody prináša jednoduchší výrub drevín bez zbytočného byrokratického zaťaženia ľudí starajúcich sa o krajinu," podotkol.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati poukázal na to, že novela predstavuje biomasaker a umožňuje nekontrolovateľné rúbanie drevín na skoro jednom milióne hektárov chránených území. Sprehľadnenie krajiny považuje len za zástierku pre tzv. štiepkarsky biznis. "Pôjde o desiatky miliónov kubíkov drevín a krov v chránených územiach, ktoré sa budú môcť okamžite rúbať a vyviesť alebo použiť legálne na štiepku. Slovensko sa stane veľmocou v ťažbe drevín a ich využití na štiepku," poznamenal Kiča. Dodal, že navrhované pravidlá sú v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. Tá vyžaduje, aby sa na územiach sústavy Natura 2000 ochránili biotopy pred ničením, čo po schválení zákona už nebude možné.
Vláda schválila navýšenie počtu zamestnancov PPA o 70 ľudí
Počet pracovníkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa má dočasne zvýšiť o 70. Dôvodom je kritická situácia v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka (PRV). Vyplýva to z návrhu na zabezpečenie navýšenia počtu zamestnancov PPA pre oblasť vyhodnocovania, kontroly verejného obstarávania a implementácie projektových opatrení PRV SR 2014 - 2022, ktorý v stredu schválila vláda. Opatrenie si vyžiada v tomto a budúcom roku spolu viac ako štyri milióny eur.
"Cieľom predloženého materiálu je v čo najkratšom čase zabezpečiť navýšenie počtu zamestnancov pre Pôdohospodársku platobnú agentúru a zároveň zefektívniť proces vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP), kontroly verejného obstarávania, zmenového konania a administrácie žiadostí o platbu," uviedol rezort pôdohospodárstva v predloženom materiáli.
Program rozvoja vidieka 2014 - 2022 Slovensko v súčasnosti čerpá na necelých 63 %. PPA eviduje veľký počet nevyhodnotených žiadostí o poskytnutie NFP a očakáva ďalší prísun žiadostí o platbu či žiadostí o zmenu. Pokiaľ by zostal zachovaný pôvodný počet zamestnancov PPA alebo by sa ich počet ešte znížil, agentúra nebude schopná podľa ministerstva situáciu zvládnuť.
Rezort pôdohospodárstva priblížil, že je zároveň treba zabezpečiť aj osobné výdavky pre zamestnancov, keďže kapitola ministerstva nedisponuje dostatočným objemom v kategórii mzdy, platy, ostatné osobné vyrovnania a tiež poistné a príspevok do poisťovní. V tomto roku bude treba zabezpečiť navyše 1,48 milióna eur a v budúcom roku 2,96 milióna eur.
Štátne orgány v roku 2023 prijali 85 petícií a 3 288 sťažností
V roku 2023 všetky orgány štátnej správy prijali 85 petícií a 3288 sťažností. Medziročne počet doručených petícií poklesol o tri, počet doručených sťažností vzrástol o 198. Vyplýva to z Informácie o vybavovaní petícií a sťažností za rok 2023 Úradom vlády (ÚV) SR a orgánmi štátnej správy, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie.
Aj v rámci podaní z roka 2022, ktoré v tom roku ostali v agende, vybavili štátne úrady vlani 91 petícií a 3210 sťažností. Prešetrených z nich bolo 60 petícií a 1523 sťažností, ďalšie boli odložené, prípadne boli postúpené vecne príslušným inštitúciám. "Tri petície a 344 sťažností vyhodnotili ako opodstatnené," informujú predkladatelia materiálu.
Samotný Úrad vlády SR v roku 2023 prijal deväť petícií a 59 sťažností. Počet doručených petícií v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol vyšší o päť, počet prijatých sťažností narástol o 11. Ku koncu roka ÚV vybavil všetkých deväť petícií, rovnako tak 53 sťažností. "Celkový priemerný ukazovateľ percentuálneho vyjadrenia opodstatnenosti prešetrených podaní, petícií charakteru sťažností a sťažností je 25 percent," uviedli v materiáli.
Všetky úlohy z akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi sa splnili
Počas rokov 2019 až 2023 sa splnilo všetkých 21 úloh akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda. Materiál však upozorňuje, že hrozba obchodovania s ľuďmi je napriek dosiahnutému naďalej vysoká. Dodatočné výzvy pre Slovensko prináša významný nárast počtu tranzitujúcich aj zostávajúcich odídencov.
"V hodnotenom období sa SR orientovala na koordinovaný a účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý podporoval proaktívny výkon činností všetkých subjektov v rámci znižovania rizík a predchádzania páchania trestného činu obchodovania s ľuďmi, ako aj pri vytváraní podmienok pre poskytovanie podpory a pomoci obetiam a zabezpečenia ochrany ich základných ľudských práv, slobôd a dôstojnosti pri zohľadnení individuálnych potrieb každej osoby," načrtol rezort. Ministerstvo doplnilo, že aktualizácia strategického dokumentu pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi na ďalšie obdobie už vláda schválila v októbri 2023.
Dlh v zdravotníctve dosiahol na konci vlaňajška 817 miliónov eur
Dlh v zdravotníctve vlani stúpol na 817,03 milióna eur. Ide o medziročný rast o 4,61 milióna eur. Dlh mohol byť ešte vyšší, ak by nedošlo k dofinancovaniu. Najvyššie záväzky po lehote splatnosti mali štátne univerzitné a fakultné nemocnice, tvorili viac ako 80 percent z dlhu v celom sektore. Vyplýva to z informácie ministerstva zdravotníctva, ktorú vláda vzala v stredu na vedomie.
"Napriek skutočnosti, že výnosy od zdravotných poisťovní boli medziročne o 254,95 miliónov eur vyššie, nepostačovali ani na pokrytie nárastu osobných nákladov a nárastu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál. Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli o 40 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní," priblížil rezort v materiáli.
Medzi hlavné príčiny rastu nákladov nemocníc patrí podľa neho pokračujúce generovanie prevádzkových strát. "V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami, pričom poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť," doplnil. Rovnako sa pod to podpísali aj vyššie platy zdravotníkov či náklady na rekonštrukcie a opravy. Vyššie boli aj náklady na energie a zdraželi tiež tovary a služby.
Ministerstvo poukázalo na to, že procesy v nemocniciach treba zlepšiť a náklady optimalizovať. Za systémové opatrenia, ktoré majú situáciu riešiť, patrí podľa neho optimalizácia nemocničnej siete či zavedenie DRG systému. Okrem toho je podľa neho nevyhnutné zvýšiť tiež výnosy zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach. Rezort zároveň deklaroval, že pokračuje v konsolidačnom úsilí v nemocniciach.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (29,69 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (51,22 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali vlani záväzky po lehote splatnosti.
MŽP má stanoviť najvhodnejší variant sanácie vrakunskej skládky
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR má v prípade vrakunskej skládky v Bratislave stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Urobiť tak má do dvoch mesiacov. Zároveň má ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov. Vyplýva to z informácie o aktuálnom stave, priebehu a aktivitách k sanácii environmentálnej záťaže, ktorú vláda v stredu zobrala na vedomie.
Podľa MŽP je potrebné pokračovať v príprave návrhu riešenia realizácie sanácie vrakunskej skládky s čo najväčším využitím zdrojov Programu Slovensko a so zameraním na jej úplnú likvidáciu. "Ďalšie pokračovanie v zmluve o dielo bez riadneho právneho a fyzického vysporiadania pozemkov a vyvlastnení je nepraktické a potenciálne v rozpore so základnými princípmi spravodlivého a efektívneho hospodárenia štátnych zdrojov," uviedol rezort.
Tvrdí, že právne nevyrovnané pozemky predstavujú prekážku pre začatie akýchkoľvek stavebných alebo geologických prác. Tento stav preto podľa MŽP neumožňuje dodržať plánovaný harmonogram projektu, čo vedie k predĺženiu času a zvýšeniu financií.
"Vzhľadom na riziká a potrebu zaistiť finančnú stabilitu a efektivitu verejných investícií MŽP SR považuje tento rozpor v nákladoch za kritický dôvod na ukončenie zmluvy o dielo. Toto rozhodnutie je v súlade s princípom zodpovedného finančného riadenia a ochrany záujmov štátu, čo si vyžaduje preventívne kroky na elimináciu potenciálnych budúcich finančných záťaží a neistôt spojených s projektom," vysvetlil rezort v materiáli.
Z envirorezortu sa presunie 200-tisíc eur zásahovým tímom pre medveďa
Z ministerstva životného prostredia sa presunie 200.000 eur do Štátnej ochrany prírody SR. Peniaze sa majú využiť na zefektívnenie činnosti zásahového tímu pre medveďa hnedého vrátane jeho materiálno-technického vybavenia. S presunom mimorozpočtových prostriedkov v stredu súhlasila vláda.
"Doposiaľ neboli zásahové tímy dostatočne vybavené a neboli schopné so súčasným vybavením profesionálne a odborne zasiahnuť. Je viac ako nevyhnutné dovybaviť zásahové tímy požadovanými príslušnými prostriedkami, inak nebude možné zabezpečiť požadované zásahy v regiónoch Slovenska," tvrdí envirorezort. Doplnil, že členovia tímu nemali potrebné zbrane v dostatočnom počte, zbrane si striedali, neboli tiež nastrelené, a tým pádom disfunkčné.
Zásahový tím taktiež podľa materiálu nemal potrebné moderné prístroje na identifikáciu a pozorovanie medveďov, ako sú napríklad drony, termovízie, diaľkomery, ďalekohľady, softvéry na identifikáciu jedincov, ako aj IT technika - tablety a notebooky.
"Každý člen zásahového tímu potrebuje kvalitné krátke a dlhé zbrane (nie je možné striedať si zbrane z bezpečnostných dôvodov), s tým súvisiace náklady na trezory, uskladnenie, náboje, cvičenia. Taktiež je potrebné technické vybavenie, ochranné pomôcky a odevy, keďže členovia zásahových tímov trávia v teréne dni a noci za každého počasia," priblížilo ministerstvo.
Pokračuje, že zásahové tímy potrebujú vybavenia áut, a to svetelným signalizačným zariadením. Mali by tiež mať pravidelné školenia, vzdelávanie, preškolenie a poradenstvo. "Zlepšenie technickej vybavenosti členov zásahových tímov prispeje k tomu, že občania SR pocítia efektívnejšie zásahy v spolupráci s užívateľmi poľovných revírov a políciou," uviedol rezort.
Banky by farmárom mali predĺžiť splatnosť pohľadávok do 30. septembra
Finančné inštitúcie - banky a leasingové spoločnosti - by farmárom mali predĺžiť splatnosť pohľadávok do konca septembra. Vyplýva to z materiálu Návrh na zabezpečenie spolupráce v oblasti udržania finančnej stability agrosektora z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Agrorezort pristupuje k vymedzeniu všeobecného rámca spolupráce potrebnej pre účely udržania finančnej stabilizácie agrosektora, a to tak, aby finančné prostriedky poskytnuté žiadateľom
priamych platieb - poľnohospodárom - zo strany bánk alebo leasingových spoločností mali predlženú dobu ich splatnosti do termínu 30. septembra predstavujúceho konečný termín ich vyplácania.
"Je nevyhnutné, aby ministerstvo vyzvalo na spoluprácu zástupcov právnických osôb podnikajúcich v oblasti bankovníctva a v oblasti dlhodobého prenájmu majetku a minimalizovalo potenciálne riziko spočívajúce v destabilizácii agrosektora v kontexte platobnej schopnosti žiadateľov priamych platieb," dodalo MPRV.
Perspektívnym zdrojom budú vyčistené odpadové a regenerované vody
Perspektívnym zdrojom v najbližšej budúcnosti budú vyčistené odpadové a regenerované vody. Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o priebežnom plnení súboru opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku za rok 2023, ktorý vzala na vedomie na svojom výjazdovom rokovaní vláda.
Využívanie podzemných vôd sa má podľa agrorezortu riadiť ich udržateľnosťou a dodržiavaním záväzkov v oblasti ochrany vôd. "Konštatujeme, že v budúcom období z hľadiska potrieb zlepšovania zdrojov vody v krajine a potrieb zadržiavania zrážkových a vnútorných vôd v krajine je potrebné vodné zdroje v území obnovovať a dopĺňať," zdôraznilo MPRV.
Podľa ministerstva pôdohospodárstva je potrebné tiež primárne zlepšovať zadržiavanie zrážkových a vnútorných vôd v krajine, ako aj udržiavať v dobrom stave jednotlivé zdroje vody, závlahové vodné nádrže a odberné miesta na odber vody z vodných tokov. "To je možné predovšetkým iba v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, správcom jednotlivých povodí - Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., Slovenskou agentúrou životného prostredia a obcami," dodal v informatívnom materiáli agrorezort.
Schválila návrh na možné využitie pomoci v oblasti agrosektora
Vláda na svojom výjazdovom rokovaní schválila aj návrh na možné využitie pomoci v oblasti agrosektora. Agrorezort má aktuálne účinnú schému štátnej pomoci na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, rybolovu a akvakultúry, ktorá je platná do 30. júna 2024.
"Predmetná schéma upravuje poskytovanie pomoci na jednotlivé plodiny reprezentujúce špeciálnu rastlinnú výrobu s cieľom podporiť pestovateľov vybraných druhov ovocia, zeleniny a strukovín, pestovateľov zemiakov, viniča, chmeľu, cukrovej repy, ostatných vybraných plodín, a na zakryté plochy so stanovením maximálnych sadzieb na jednotku plochy. Súčasťou schémy je aj podpora sektora rybolovu a akvakultúry. V rámci uvedenej schémy poskytne agrorezort finančné prostriedky vo výške 8 miliónov eur," spresnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Zámerom ministerstva pôdohospodárstva je pokryť schémami pomoci zameranými na zmiernenie vplyvov kríz celý rozsah poľnohospodárskej výroby, preto plánuje vypracovať a predložiť na notifikáciu do Bruselu schému štátnej pomoci na podporu živočíšnej výroby.
"Schéma bude upravovať poskytovanie pomoci na jednotlivé druhy hospodárskych zvierat so stanovením maximálnych sadzieb na dobytčiu jednotku. Takáto schéma bude vypracovaná a predložená na notifikáciu po predĺžení účinnosti tzv. dočasného rámca," uviedol agrorezort.
Aktuálne podľa MPRV pokračuje v rámci EÚ pripomienkovanie návrhu Európskej komisie na predĺženie Dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine. MPRV vo svojom stanovisku navrhlo predĺženie dočasného rámca na maximálny navrhovaný termín, a to do 31. decembra 2024.
Ministerstvo pôdohospodárstva navrhuje aj zvýšenie stropu pomoci pre podniky pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe. Súčasťou opatrení pomoci zameraných na podporu sektora poľnohospodárskej prvovýroby v čase krízy je aj schéma štátnej pomoci na zníženie odvodov zamestnávateľom v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Agrorezort navrhuje, aby Sociálna poisťovňa pokračovala v implementácii uvedenej pomoci aj po prípadnej novelizácii dočasného rámca.
V Programe stability potvrdzuje plán znižovania deficitu o 1 % HDP ročne
V kontexte záväzku z programového vyhlásenia stabilizovať nepriaznivý trend vývoja dlhu plánuje vláda znižovať deficit verejných financií približne o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Postupný pokles schodku pod 3 % HDP do konca volebného obdobia zabezpečí vystúpenie z očakávanej procedúry nadmerného deficitu. Zároveň sa tak stabilizuje vývoj dlhu, ktorý by mal inak naďalej rastúci trend až k 70 % HDP. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v Programe stability SR na roky 2024 až 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Dokument sa každoročne predkladá Európskej komisii (EK). Obsahuje základné makroekonomické prognózy a fiškálne ciele, ktoré odzrkadľujú aktuálne zámery vlády v oblasti verejných financií na najbližšie tri roky. "Ich splnenie bude náročné, keďže verejné financie sú po 3,5 roku výrazného rastu dlhu a deficitu v nie práve najlepšom stave. Ambícia ministerstva financií je však jasná. Do roku 2027 dostať deficit verejných financií pod 3 % HDP," deklaroval rezort.
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer 6 % HDP. Po tom, čo sa v minulom roku naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkoch, deficit vzrástol medziročne z 1,7 % v 2022 na 4,9 % HDP v 2023, vyčíslilo v dokumente ministerstvo.
Výdavková strana narástla podľa neho najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali za cieľ chrániť domácnosti a firmy pred výrazným nárastom cien energií. Rast výdavkov potiahli aj viaceré trvalé opatrenia, napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, výdavkov na podporu rodinnej politiky či skokový rast miezd v zdravotníctve.
"Aj v tomto roku rastú príjmy pomalším tempom v porovnaní s výdavkami. Pomalší rast príjmov aj po zohľadnení konsolidačného balíka spôsobuje najmä pozvoľnejší rast DPH, spotrebných daní, ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov. Naopak, výdavky sú ťahané silným rastom nákladov na obranu, zdravotníctvo, sociálnymi výdavkami a tiež výdavkami na obsluhu štátneho dlhu," priblížilo MF SR.
V budúcom roku by mal deficit klesnúť na 5 % HDP. Ministerstvo poukázalo na viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov. Vláda tiež ohlásila zámer zaviesť novú daň zo sladených nápojov a výraznejšie zdanenie tabakových výrobkov.
Rezort financií vyčíslil, že na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia potrebné prijať úspory v celkovom objeme 2,6 % HDP, teda 3,9 miliardy eur. "Navrhované ciele sú v súlade aj s reformovanými európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú limit na rast tzv. čistých výdavkov," podčiarklo ministerstvo.
Program stability počíta v najbližších rokoch s priemerným rastom slovenskej ekonomiky mierne nad 2 %, približne na úrovni svojho strednodobého potenciálu. V roku 2024 má hospodársky rast dosiahnuť 2 % a v roku 2025 sa má zrýchliť na 3,1 %. V ďalších rokoch sa zmierni v priemere na 2 %, predpokladá MF SR.
"Program stability potvrdzuje fiškálne ciele, ktoré prijala vláda ešte v decembri minulého roka. Je naozaj dôležité dostať deficit čo najskôr pod 3 % HDP, aby sa zastavil rast dlhu," zdôraznil riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) MF SR Juraj Valachy. Kabinet v stredu schválil aj Národný program reforiem 2024. Je to dokument, ktorý popisuje reformnú snahu vlády v oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo či verejné financie. Aj tento program zdôrazňuje prioritu návratu k udržateľným verejným financiám a stabilizáciu vývoja verejného dlhu v pomere k HDP.
Envirorezort by mal prijať nový regulačný rámec pre batérie a akumulátory
Envirorezort by mal prijať nový regulačný rámec pre batérie a akumulátory prostredníctvom legislatívy odpadového hospodárstva. Mal by tiež prispôsobiť nakladanie s batériami a akumulátormi a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov podmienkam nového regulačného rámca. Vyplýva to zo zmeny Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2021 - 2025, ktorú vláda v stredu schválila.
Podporiť by sa podľa návrhu malo financovanie technológií na dosiahnutie vysokej úrovne recyklácie a spracovania použitých batérií a akumulátorov používaných v automobilovom priemysle, ktoré sú v súlade s požiadavkami pre najlepšie dostupné techniky. Program dáva za cieľ podporiť projekty zamerané na výskum a vývoj v oblasti recyklácie a zhodnocovania nových typov batérií a akumulátorov, ktoré sa stanú odpadom, alebo tých použitých typov, ktorých recyklácia a zhodnotenie sú v súčasnosti problematické. Zároveň by sa mala zvýšiť informovanosť občanov o dôležitosti zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov.
"V rámci zmeny Programu odpadového hospodárstva SR dochádza k úprave percent v súvislosti s recyklačnou efektivitou pri recyklácii použitých batérií a akumulátorov, pričom zmenou textu v tomto materiáli dôjde k zosúladeniu s právnymi predpismi Európskej únie," priblížilo ministerstvo životného prostredia. Doplnilo, že recyklovať sa má 75 percent priemernej hmotnosti niklovo-kadmiových batérií, 50 percent ostatných odpadových batérií a 65 priemerných hmotnostných percent olovených batérií a akumulátorov.
