Piatok3. máj 2024, meniny má Galina, zajtra Florián

Svet sa dostáva do stavu krízy, veľké krajiny zvýšili výdavky na ZBROJENIE: Jasný odkaz z Bruselu

Ilustračné foto Zobraziť galériu (5)
Ilustračné foto (Zdroj: Getty Images)

ŠTOKHOLM - Vojna na Ukrajine, konflikty na Blízkom východe, napätá situácia pri Taiwane či jadrové testy Severnej Kórey vyvolávajú po celom svete strach, aby sa nepokoj nerozšírili aj do ďalších kútov sveta. Vo vyspelých krajinách so silnou ekonomikou sa už pomaly dostáva do popredia bezpečnostná dilema. Svet zbrojí, čo bolo vo väčšine prípadov vždy predzvesťou začiatku veľkého vojnového konfliktu.

archívne video

Súhrn vojny na Ukrajine - deň č. 789 (Zdroj: Facebook/General Staff of the Armed Forces of Ukraine)

Druhá svetová vojna postihla svet v rokoch 1939-1945. Dodnes sú medzi nami pamätníci týchto strašných bojov. Aby sa predišlo podobnému scenáru, od 50. rokov 20. stor. sa začali formovať organizácie a zoskupenia viacerých krajín, ktoré fungujú na princípe mieru. Napriek tomu sa vo svete bojuje. Veď už v období po druhej svetovej vojne sa svet rozdelil na dve časti, kde hegemónmi boli Sovietsky zväz (ZSSR) a USA. Boj kapitalizmu proti komunizmu, alebo známejší termín Studená vojna, rozdelil dokonca Berlín na dve časti. Svet vtedy tiež zbrojil, ale ku globálnemu konfliktu nedošlo. 

Teroristický útok na New York

Dňa 11. septembra 2001 došlo k strašnému útoku na budovy Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, ku ktorému sa prihlásili teroristi z Al-Kájdy. Následná intervencia USA do Iraku (2003) však našťastie nevyvolala ďalšiu, v poradí už tretiu, svetovú vojnu. 

Svet sa dostáva do
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: SITA/AP Photo/Chao Soi Cheong)

Dlhotrvajúca vojna na Ukrajine, napätá situácia pri Taiwane, konflikty na Blízkom východe či sankciovanie Ruska zo strany Západu vyvolávajú na medzinárodnom poli strach a neistoty. Väčšina krajín vynakladá čoraz väčšie výdavky na zbrojenie, no nie s cieľom útoku, ale obrany a ochrany vlastnej bezpečnosti.   

Nárast vojenských výdavkov 

Štúdia Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru ukazuje, že svetové vojenské výdavky sa za minulý rok dostali na sumu 2,4 bilióna dolárov (2 440 miliárd). V porovnaní s rokom 2022 je to nárast o 6,8 percenta. Len USA vynaložili na tento účel takmer 916 miliárd dolárov. Ako informuje The New York Times (NYT), vojna na Ukrajine zvýšila svetové vojenské výdavky na najvyššiu úroveň za posledných 35 rokov. 

Svet sa dostáva do
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Getty Images)

"Bezprecedentné zvýšenie vojenských výdavkov je priamou odpoveďou na globálne zhoršenie mieru a bezpečnosti," povedal Nan Tian, vedúci inštitútu, ktorý sleduje vojenské výdavky od roku 1988. Dodal, že ľudstvo je svedkom "stále viac nestabilnejšieho geopolitického a bezpečnostného prostredia".

Rusi nezbrojili najviac 

Ukrajina vo svojom prvom roku vojny proti Rusku vyčlenila pre armádu 64,8 miliardy dolárov, čo predstavovalo 58 percent jej celkových výdavkov. Analytici vypočítali, že iba sedem ďalších krajín minulo v roku 2023 viac na armádu a obranu. Medzi nimi bolo samozrejme Rusko, ktoré spustilo podľa slov svojho prezidenta Vladimira Putina "špeciálnu vojenskú operáciu". V roku 2023 minulo na zbrojenie 109 miliárd dolárov. Pred ním boli len giganti Čína a USA. 

Svet sa dostáva do
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: Getty Images)

O Rusku to vieme potvrdiť len z dostupných zdrojov, ktoré Kremeľ sám poskytne. "Moskva ešte v septembri 2023 vyhlásila, že od januára toho roku vyčlenila pre armádu 75 miliárd dolárov. Tento rok by to mali Rusi zvýšiť na 127 miliárd, no závisí to aj od hodnoty rubľa," dodal Tian. 

Inštitút dospel k záveru, že Rusko minulo v roku 2023 asi 16 percent svojich celkových vládnych výdavkov na armádu, čo predstavuje 5,9 HDP krajiny. Ide o najvyššie výdavky pre armádu od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Varovanie von der Leyenovej

Vojna na Ukrajine sa odohráva priamo v Európe v bezprostrednej blízkosti hraníc Schengenu, ako aj východnej hranici NATO. Len za minulý rok vzrástli vojenské výdavky v celej Európe o 16 percent, pričom vo východnej Európe to bol nárast o 31 percent. "Očakáva sa, že 20 z 32 členských štátov NATO tento rok vynaloží aspoň 2 percentá svojho HDP na národnú obranu, pred desiatimi rokmi túto úroveň dosiahli len tri," informuje The New York Times.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová
Zobraziť galériu (5)
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová  (Zdroj: SITA/AP Photo/Jean-Francois Badias)

"Neúspech Ruska (na Ukrajine) má pre nás oveľa vyššiu cenu ako akékoľvek úspory, ktoré by sme mohli dosiahnuť. Náklady na rôzne hrozby a konflikty sú bez prípravy oveľa vyššie. Nemôžeme to dopustiť. Preto je čas, aby Európa zintenzívnila kroky v oblasti obrany a bezpečnosti," uviedla predsedníčka Európskej komisie a obranného priemyslu v Bruseli Ursula vo der Leyenová. 

Viac o téme: ŠtúdiaZbrojenieEurópaUrsula von der LeyenováVojna na Ukrajine
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu